Marek Godovič
Moje Santiago IV- Splniť si sen a čo ďalej ?
Keď som sa pohol zo Santiaga smerom na severozápad smerom k Atlantiku na Capo de Finisterre, mal som pocit že začínam novú cestu s novým cieľom.
občasný scenárista, občasný kritik, občasný publicista, občasný dramaturg, občasný človek. Dočasne... Zoznam autorových rubrík: Európske filmové nebo, Demonštrácie, Čo vidím, Cesta, Čo cítim, Noci v Lisabone, Súkromné, Čo si myslím
Keď som sa pohol zo Santiaga smerom na severozápad smerom k Atlantiku na Capo de Finisterre, mal som pocit že začínam novú cestu s novým cieľom.
Po troch týždňoch chodenia som aj zabudol ako som si predstavoval deň, keď uvidím Santiago. Nevedel som si spomenúť.
Ďalšie dni do Burgosu, veľkého mesta na rozsiahlej rovine, do ktorého vedie dlhé predmestie plné výrobných hál, som kráčal so Sasakim, Japoncom, ktorý je už dlhé mesiace na cestách, po camine si už plánoval cestu do Južnej Ameriky. Hneď od prvého kroku sme si rozumeli, nielen preto že sme mali rovnako veľké batohy ale aj rovnako slimačie tempo. Sasaki je zvláštny tvor, na prvý pohľad vyzerá ako normálny Japonec a na druhý je iný: nefotografuje skoro vôbec, má dobrodružnú povahu, je samotár a zároveň má zmysel pre humor. To som u Japoncov s filmov ešte nevidel. Rozlúčil som sa s ním v preplnenom burgoskom allbergue. Tam som rozmýšľal, že musím sa zviesť autobusom z Burgosu do Ponferrady (templárskeho mesta vzdialeného od Santiaga asi 200 km), aby som stihol prísť pešo k moru. Tomuto riešeniu som sa ale dlho bránil.
Cestu do Santiaga de Compostela som si tento rok neplánoval, hoci som o jej existencii vedel už niekoľko rokov. Nechcem sa rozpisovať o pôvode tejto jednej znajznámejších stredovekýh ciest, pretože už o tom bolo opísaných množstvo článkov aj na blogu SME, tak skúsim hlavne opísať špecifiká mojej cesty.